Hrady, zámky kaštiele a ich zrúcaniny v okolí trasy exkurzie

Slovensko má veľmi pestrú históriu, o ktorej by sa dalo rozprávať aj niekoľko rokov bez prestávky. Dôkazom toho sú aj hmotné pamiatky, ktoré sa na území dnešnej Slovenskej republiky, a najčastejšie si pod týmto pojmom predstavíme hrady, zámky, kaštiele a ich zrúcaniny. Presnejšie sa tu nachádza [1]„12 hradov, 7 zámkov, 83 kaštieľov a 65 zrúcanín“.

Hrady sú kamenné stavby, ktoré plnili hlavne obrannú funkciu a väčšina z nich vznikla v 13. st., čo podnietil tatársky vpád v roku 1241.

Zámky sú upravené hrady, ktoré stratili svoje obranné funkcie a boli prebudované na pohodlné a reprezentatívne sídla.

Kaštiele slúžili zasa ako honosné a pohodlné sídla pre bohatú šľachtu. Boli stavané voľne na rovine a často sú ich súčasťou parky.

Nižšie spomenuté pamiatky sú z môjho pohľadu najdôležitejšie a ležia v trase našej exkurzie alebo v jej okolí.

Žilinský kraj

Liptovský hrádok je zrúcanina vodného hradu, a mal strážiť najprv dôležitú križovatku ciest Spišskej cesty a cesty Magna via, tzv. Jantárovej cesty. A Počas Habsburských stavovských povstaní tu bola uložená svätoštefanská kráľovská koruna, z čoho plynie, že hrad bol dobre chráneným a bezpečným miestom. V tomto období tvoril dôležitý oporný bod cisárskeho vojska. Po bitke s povstalcami v roku 1709 zostal silne poškodený, najmä časť starého hradu. Dnes je hrádok zrekonštruovaný a v súkromnom vlastníctve.

Liptovský hrad vznikol v druhej štvrtine 13. st.. Pôvodne bol kráľovský a mal chrániť hranice krajiny. Spočiatku tu sídlil zástupca zvolenského župana. Na začiatku 14. st. patril pravdepodobne Matúšovi Čákovi,. Hrad v roku 1441 pravdepodobne obsadili husiti, ktorý ho aj dosť značne poškodili. Možno tak usudzovať z donácie kráľa 1440 a 1441 Ladislavovi Rikolfimu zo Šarišskej Kamenice, kde bola podmienka, že nový majiteľ dá hrad opraviť.

 Hrad Likava bol kráľovský strážny hrad. Od konca 14. storočia ho do užívania dostávali liptovskí župani, bol v držbe viacerých významných rodov, najmä Hunyadyovcov, Illésházyovcov a Thökölyovcov. V rokoch 1431 - 1434 bol významnou husitskou pevnosťou, v 14. - 17. storočí prekonal niekoľko obliehaní. Po dobytí hradu cisárskym vojskom v decembri 1670 sa stal majetkom uhorskej kráľovskej komory. V roku 1707 ho knieža František II. Rákoczi prikázal zbúrať.

Sklabinský hrad znikol v prvej polovici 13. storočia na mieste staršieho hradiska. V priebehu 13. storočia sa stal strediskom hradného panstva. V roku 1554 hrad rozšíril o južné, druhé predhradie. Tieto stavebné úpravy súviseli aj s tureckým nebezpečenstvom, ktoré ohrozovalo predovšetkým južné kraje Slovenska.

Hrad Blatnica vznikol v druhej polovici 13. storočia na ochranu obchodnej cesty via magna, Obchodná cesta, ktorú hrad strážil, stratila časom svoj význam, nakoľko sa začala používať západnejšie situovaná pohodlnejšia cesta cez Mošovce do Martina. V roku 1606 sa hradu veľmi jednoducho a takmer bez boja zmocnili povstalci Štefana Bočkaja a neskôr Gabriela Bethlena. V roku 1678 pravdepodobne počas vpádov povstalcov Imricha Tököliho došlo na hrade k požiaru a zhorelo niekoľko budov. Krátko na to sa k hradu dostali opäť Revaiovci a hrad obnovili. Koncom roku 1703 sa však hradu zas bez problémov zmocnili povstalci Františka Rákocziho. Hrad opustili až po prehranej bitke v roku 1708 pri Trenčíne. Hrad sa opať dostal do rúk Revaiovcov, tí však vymenili hrad za pohodlnejšie kaštiele a tak život na hrade časom upadal.

Banskobystrický kraj

Mestský hrad v Banskej Bystrici, vo významnom stredovekom banskom meste, bol pôvodne umiestnený mimo stredoveký pôdorys mesta. Mestský hrad vznikol popri pôvodnej baníckej osade, ktorá predchádzala založeniu mesta. Už v tých časoch tu stál farský kostol Nanebovzatia Panny Márie, ktorý sa neskôr, koncom stredoveku stal centrom novej pevnosti. Funkciou mestského hradu bolo chrániť výnosy z ťažby drahých kovov, najmä z medi a striebra, a kráľovskú pokladnicu. Sídlil tu zástupca kráľa a cirkvi, schádzala sa tu mestská rada. Jednotlivé budovy rôznorodej funkcie obohnali spoločným opevnením, ktoré chránilo patriciát pred vonkajšími nepriateľmi i vnútornými nepokojmi, najmä počas baníckych vzbúr. Dnes sa však nachádza priamo v centre a ovplyvňuje vzhľad historického jadra. Jeho najstaršou stavbou je pôvodne neskoro- románsky kostol z 13.-teho storočia. Kostol má bohatú výzdobu a oltár sv. Barbory pravdepodobne od Majstra Pavla z Levoče. Dnešný vzhľad kostola je výsledkom stavebných úprav v 14.-tom a 15.-tom storočí a barokovej modernizácie po požiari v roku 1761. Kamenné opevnenie sa začalo budovať až v roku 1479 a jeho súčasťou je brána s barbakanom a kruhové bašty

Kremnický hrad bol postavený v 13. st. v gotickom slohu a k ochrane baní v okolí pred Turkami. Je aj najstarším mestským hradom v stredoslovenskej oblasti. V súčasnosti je verejnosti prístupný okrem zimného obdobia.

Zvolenský zámok bol postavený podľa vzoru talianskych mestských kaštieľov. Jeho majiteľom bol J. Thurzo. Zámok často navštevoval aj kráľ Matej Korvín so svojou manželkou Beatrix, ktorá už neskôr ako vdova využívala zámok ako sídlo. Okolo roku 1500 bolo Thurzovcami vystavané vonkajšie opevnenie spolu so štyrmi okrúhlymi baštami a vstupnou bránou a v polovici 16. storočia v dôsledku nátlaku Turkov bolo pristavené ďalšie poschodie so strieľňami a nárožnými arkierovými vežičkami. Okolo roku 1590 bol potom pristavený aj delostrelecký bastion. Zámok prešiel postupne viacerými stavebnými úpravami, pričom tá renesančná mu v podstate zostala dodnes. Dnes sa v ňom nachádza Slovenská národná galéria, ktorá tu vystavuje svoje expozície.

Zámok v Halíči bol postavený na mieste, kde sa nachádzal stredoveký hrad  ten však pri tureckých nájazdoch bol vypálený. Súčasťou zámku je aj vodná priekopa, baroková fontána a zámocký park. Momentálne je zámok v rekonštrukcii, takže nie je otvorený pre verejnosť.

Kaštieľ vo Veľkom Blhu postavili Koháryovci a bol následníkom hradu Blh. Reprezentoval honosné a pohodlné bývanie vtedajšej doby. Nachádza sa tu aj obraz zajatia Štefana Koháryho počas  Tököliho povstania. Kaštieľ momentálne slúži na sociálne účely.

Kláštor v Jelšave dal vystavať tunajší zemepán Andrej Koháry na mieste údajného templárskeho kláštora. V 14. storočí prichádzali nemeckí kolonisti - baníci, ktorí dolovali, ťažili a spracovávali železnú rudu. Jelšava sa stala kráľovskou osadou s rozvinutým baníctvom a v II. polovici 14. storočia druhým najdôležitejším obchodným centrom a dodávateľom železa v Uhorsku.
V roku 1556, vtrhli do mesta Turci, ktorí ho vyplienili a zapálili. Bol tu založený  prvý cech kováčov na Slovensku.  Momentálne by mal byť od mája kaštieľ v rekonštrukcii.

Pustý hrad bol najnavštevovanejším kráľovským hradom v 13 st. Zaujímavosťou je, že to býval starý Zvolenský hrad . V 13.st. prežil Mongolský vpád a v 15.st. bol svedkom vojnových stretnutí Jána Jiskru a Jána Huňadyho. V roku 1451 ho nakoniec Huňady vypálil. Hrad je momentálne prístupný a od roku 2009 tu prebieha archeologický výskum.

Hrad Dobrá Niva vznikol asi po mongolskom vpáde v druhej polovici 13. storočia ako strážny objekt pri starej obchodnej ceste južne od Zvolena. Bol centrom dobronivského kráľovského majetku až do 16. storočia. Býval majetkom kráľovien. Hrad bol začiatkom 17. storočia už v takom zlom stave, že sa správa Dobronivského panstva presťahovala do novej budovy a tu zostala len vojenská posádka na ochranu proti Turkom. V období renesancie ho vlastnili   Eszterházyovci  .

Zrúcanina opevneného kláštora promenštrátov Bzovík bol postavený na začiatku 12. st.. V histórii čelil útokom Husitov, ktorí ho aj vypálili. Po porážke uhorských vojsk pri Moháči sa ho zmocnil Žigmund Balassa, ktorí ho opevnil a vybudoval aj priehradu vodnú. Potom zasa ho obsadili a vypálili vojská Imricha Tököliho. Nakoniec padol do rúk jezuitov. Momentálne je uzavretý kvôli rekonštrukcii. Hrad Modrý Kameň vlastnil rod Balassovcov, pričom výzor hradu bol niekoľkokrát zmenený v dôsledku mnohých rekonštrukcií a prestávb. Dôvodom bolo to, že v roku 1576 hrad obsadili Turci, ktorí ho opustili až v roku 1593, pričom hrad zničili. V čase stavovských povstaní na začiatku 17. storočia sa hradný majiteľ Žigmund Balaša uchádzal o funkciu sedmohradského kniežaťa a za týmto cieľom sa neváhal spojiť aj s Turkami. Preto hrad dobylo kráľovské vojsko a Žigmund bol uväznený. V rámci koristníckeho vpádu bol hrad opätovne napadnutý Turkami. V roku 1683 hrad dobýjalo povstalecké vojsko Imricha Tököliho a hrad bol značne poškodený. V hrade sa nachádza Múzeum bábkarských kultúr a hračiek Slovenského národného múzea.

Prvá písomná zmienka o hrade Fiľakovo je z roku 1242, kde sa píše, že Fiľakovský hrad odolal Tatárskym nájazdom. Hrad vlastnil aj Matúš Čák Trenčiansky. Hrad sa napriek snahe obrancov však v roku 1554 dostal do rúk Turkov, ktorí sa na ňom usídlili na 39 rokov. Odtiaľto vládol beg Hamza a po ňom beg Šaman veľkej časti južného Slovenska – Fiľakovskému sandžaku.Cisárske vojská dobyli hrad späť od Turkov .Hrad na príkaz snemu v rokoch 1602 a 1604 obnovili, ale hneď ho obsadili bočkajovské vojská.Časté vojenské nepokoje medzi mocenskými skupinami habsburskej ríše a cisárom si vynútili aj rýchle a opakované úpravy. Objavili sa tu aj betlenovci. Počas Rákociho povstania, zasa mesto obsadilo cisárske vojsko. Hrad aj mesto prosperovali.V období Tököliho protihabsburského povstania tento na hrad v roku 1678 zaútočil, ale nedobyl ho.V roku 1682 sa Tököli za výdatnej podpory Turkov (60 tisíc vojakov) sústredil na znovudobytie hradu, čo sa im po náročnom obliehaní aj podarilo. Hrad vyhorel, spolu s ním zhorel aj župný archív a mesto bolo zničené. Odvtedy je hrad v ruinách.Od roku 1972 sa uskutočňuje konzervácia hradných ruín. Po rekonštrukcii Bebekovej bašty v nej bola zriadená expozícia z dejín hradu a mesta. Hrad je momentálne prístupný pre širokú verejnosť.

Hrad Hajnačka začal vznikať v 13. st. po vpáde Tatárov a využili  neprístupnosť brala, na ktorom je postavený. Taktiež podľahla vpádu Turkov  asi na rok a potom ju späť získali cisárske vojská. Po dvadsiatich rokoch sa zasa Turkom podarilo dobyť hrad a opustili ho až po páde Fiľakova 1593. V rokoch 1440–1462 ju ovládali Jiskrovci. . V roku 1703 hrad Hajnáčka vyhorel a po tejto udalosti už nikdy nebol obnovený. Hrad je teray voľne prístupný.

Košický kraj

Krásna Hôrka vznikla na ochranu cesty do baníckej oblasti Slovenského rudohoria. Vzhľadom na jej strategickú polohu sa predpokladá, že bola postavená na mieste hradiska, o ktorom sa však nezachovali nálezy ani historická zmienka. Bol postavený okolo roku 1320. Na dvadsať rokov sa stala Krásna Hôrka vlastníctvom Jána Jiskru z Brandýsa. V tomto čase prebehli na hrade mnohé opevňovacie práce. Potom bola Krásna Hôrka opäť majetkom Bebekovcov. V období od 1544 vzhľadom na turecké nebezpečenstvo dal Štefan Bebek. František Bebek začal zbíjať po okolí, raziť si vlastné peniaze a napokon odoprel poslušnosť panovníkovi Ferdinandovi. Ferdinand vyslal proti Bebekovi vojsko, ale Bebek sa spojil s Turkami a v roku 1556 cisárske vojsko zahnal k Rožňave. Pozícia Bebekovcov však bola neistá a tak František Bebek odišiel do Sedmohradska, aby sa tu s tureckou pomocou stal ríšskym správcom na dvore maloletého kráľa Jána Žigmunda. Bol tu však zavraždený. Jeho syn Juraj Bebek chcel opäť nadobudnúť priazeň Ferdinanda a tak sa postavil do otvoreného boja proti Turkom. Nevedel si však získať jeho dôveru a tak sa v roku 1566 utiahol do Sedmohradska, kde umrel bez potomkov a tak vymrel mocný rod Bebekovcov.V období protihabsburských povstaní začiatkom 17. storočia bol majiteľ Krásnej Hôrky Andrássy jediným zemepánom v Gemeri, ktorý sa v roku 1666 nezúčastnil Vesselényho sprisahania. Keď sa však v roku 1678 zmocnil hradu Thököly, prinútil Andrássyho pridať sa k povstalcom. Preto roku 1685 obliehalo Krásnu Hôrku cisárske vojsko, ale neúspešne. Začiatkom 20. storočia dal Dionýz Andrássy po smrti svojej manželky hrad zrekonštruovať (1903 - 1905) a umiestnil do neho rodové múzeum. V roku 1910 bolo múzeum otvorené pre verejnosť. Okrem toho v roku 1904 postavil neďaleko hradu secesné mauzóleum. Od roku 1945 je Krásna Hôrka majetkom štátu. A momentálne je prístupná verejnosti.

Renesančný kaštieľ Františka II. Rákociho v Borši bol postavený pravdepodobne na vodnom hrade. V druhej polovici 16. storočia bol na jeho mieste postavený kaštieľ, s využitím kamenných murív hradu. Jeho majiteľmi sa stala rodina Rákociovcov a narodil sa tu aj jeden z vodcov protihabsburských povstaní František II. Rákoci.

Zrúcanina hradu vo Vinnom je prvýkrát spomínaná v súvislosti s Omodejovcami, ktorú hrad napadli a poškodili.Postavený bol pravdepodobne v druhej polovici 13. storočia na ochranu cesty, ktorá viedla do Poľska. Hrady v neďalekom Brekove a Jasenove mali podobnú funkciu. Vinné patrilo šľachticom z Michaloviec a tvorilo súčasť tamojšieho panstva. Počas bojov uhorského kráľa Mateja a poľského panovníka Kazimíra IV. v roku 1466 objekt ťažko poškodili. Začiatkom 16.storočia hrad opravili a opevnili. Začiatkom 18.storočia pri likvidovaní protihabsburského povstania dal cisár hrad zbúrať. Odvtedy je ruinou.

Prešovský kraj

Hrad Brekov bol postavený v 13. storočí a patril do sústavy hradov na uhorsko - poľskej ceste. V prvej polovici 15. storočia zosilnili jeho opevnenia a krátko potom zohral významnú úlohu vo vnútropolitických zápasoch. Bol v rukách Zápoľských, ktorí hrad rozšírili a ďalej zdokonaľovali jeho opevnenie. V polovici 16. storočia sa jeho majiteľ František Kendy pridal k šľachtickej opozícii proti kráľovi Ferdinandovi Habsburskému, a preto kráľovské vojsko po dobytí roku 1558 hrad zbúralo. Roku 1644 napadli hrad povstalecké vojská Juraja Rákócziho a skoro celý ho opäť zničili. Čiastočná oprava obytných traktov mu iba nakrátko vrátila život, pretože vo vlnách protihabsburských stavovských povstaní na konci 17. storočia sa tento z neho definitívne vytratil. Od tých čias hrad pustol a dodnes sa z neho zachovali iba zvyšky múrov.

Ľubovniansky hrad nechal postaviť uhorský kráľ Ondrej III. V rokoch 1655-1661 tu boli ukryté poľské korunovačné klenoty, počas švédsko- poľskej vojny. Dokonca tu bol väznený aj Móric Beňovský. Hrad je prístupný pre verejnosť.

Spišský hrad vznikol okolo roku 1250 a z jeho polohy vyplýva, že hral obrannú funkciu. Súčasne mala hradná posádka kontrolovať neďaleké obchodné cesty na Spiš zo všetkých smerov.  Hrad padol do rúk Jána Jiskru , Zápoľskovcov. Prežil obliehania počas Tököliho povstania, keď ho od augusta do polovice novembra 1683 bezvýsledne obliehali kuruci. Druhý raz odolával v decembri 1703 vojskám Františka II. Rákociho, no na Vianoce toho roku hrad dobyvateľom podľahol. Hrad je dnes v stave rekonštruovaných a zakonzervovaných zrúcanín. Úmyslom konzervátorov bolo hradný areál sprístupniť verejnosti.

Zámok v Kežmarku je to pôvodne gotický hrad z prelomu 14. a 15. st.. Prvá zmienka je z obdobia, kedy tu bol Jiskra. Dlhoročnými majiteľmi hradu boli Tököliovi. Momentálne je hrad vo veľmi dobrom stave a teda aj prístupný verejnosti.

Hrad Plaveč bol postavený v 13. st. ako pohraničná pevnosť. V druhej polovici 15. storočia počas husitských bojov sa hradu zmocnili bratríci na čele s vodcom Petrom Aksamitom. Po ňom hrad dostal nových majiteľov Zápoľských, ktorí ho dali nanovo opevniť. Počas povstania Juraja I. Rakóciho bol hrad na strane vzbúrencov.